Pius Xll. a 2.svetová vojna

Pápeža Pacelliho druhý deň po jeho smrti (9. októbra 1958) velebili s obdivom, úctou a vďakou. O niekoľko rokov neskôr sa však stal hlavnou postavou čiernej legendy, podľa ktorej sa počas vojny z politickej vypočítavosti alebo z malodušnosti stal chladnokrvným a nemým účastníkom na zločinoch proti ľudskosti, hoci jeho jediný príhovor ich možno mohol zastaviť.
Archívy Štátneho sekretariátu obsahujú dokumenty (sprístupnil ich v roku 1964 pápež Pavol VI.), v ktorých možno deň za dňom, občas dokonca hodinu za hodinou sledovať prácu pápeža a jeho úradu.
Tieto materiály otec Blet so spolupracovníkmi usporiadal a publikoval v dvanástich zväzkoch. Existencia tejto publikácie však akoby stále unikala pozornosti mnohých, čo píšu o činnosti Svätej stolice počas vojny. Preto sa autor rozhodol sprístupniť ich obsah v jednom zväzku širokej čitateľskej verejnosti. Otec Blet sa verne pridržiava dokumentov, vyhýba sa hodnotiacim súdom a zdržiava sa akýchkoľvek a priori či anachronizmov. O to je jeho príspevok k spoznávaniu tohto úseku dejín 20. storočia cennejší.