Medea a jej deti

Román Medea a jej deti ruskej prozaičky Ľudmily Ulickej, známej vo svete aj u nás, patrí k najlepším dielam ruskej prózy konca 20. storočia.
Medea a jej deti je príbehom krymskej Grékyne Medey, príbehom, trpkej zrady, očakávaní a rozchodov, krátkeho ženského šťastia a dlhých rokov tiesnivej samoty, no predovšetkým tichej lásky napĺňajúcej ľudské životy.
Zároveň je svojráznou ságou rozvetvenej rodiny, ktorej ľudské osudy hlboko poznamenali všetky udalosti v Rusku od začiatku dvadsiateho storočia – násilné vysídlenie Grékov a Tatárov z Krymu, revolúcia, vojny, emigrácia ruskej inteligencie – až po deväťdesiate roky. Ruskí, litovskí, gruzínski a kórejskí príbuzní rôznych osudov Medey, ženy, ktorá ich po desaťročia stmeľovala, sa ustavične vracajú na miesto, ktoré napriek všetkému ostáva ich domovom.

"To, čo naozaj hýbe Ulickej postavami, núti ich konať a radikálne meniť svoje životy, sú ich vnútorné pohnútky, z ktorých najsilnejšia je – láska. Láska navzdory režimu, štátu, osudu. A práve to "navzdory" literárne znamená stvoriť silný individuálny príbeh." (Ján Štrasser)