Kým nejde o život...

Mamina, ďakujem za autíčko, aj nabudúce mi niečo pošleš?“ vyzvedal na druhý deň Jakub cez telefón, keď poskakoval so slúchadlom pri uchu. Soňa sa usmievala, bola rada, že syn si za jej neprítomnosť našiel aspoň nejakú náhradu.
„To je jasné. Keď mi babka povie, že si poslúchal a že si zaslúžiš, tak poprosím sestričku, aby mi v hračkárstve pre teba zase vybrala nejaké krásne autíčko. Samozrejme, že aj pre Maťka. Jemu sa autíčko tiež páčilo?“ vyzvedala, chcela vedieť, či Maťka hračka trochu neobmäkčila.
„Maťko je tiež pri tebe?“
„No, Maťo tu stojí pri mne. Maťo, pozdrav maminu do telefónu,“ povedal bratovi, ktorý dovtedy stál s otvorenou pusou a pozoroval, ako sa Jakub s maminou rozpráva.
„Ee mama,“ pokrútil hlavou a o krok odstúpil. Soňa to počula a oči sa jej zaliali slzami. Doteraz jej o jeho odmietnutí iba rozprávali. Až teraz ho počula naživo.
„Mamina, nič si z neho nerob, on je len taký malý debko. On ešte nič nechápe,“ vysvetľoval Jakub, no vzápätí skríkol od bolesti. „Áu, ...