Mystérium Liskovskej jaskyne

V roku 1871 uskutočnil Béla Majláth v jaskyni pod Mníchom, ležiacej za humnami obce Lisková, prvý speleoarcheologický výskum v uhorskej časti monarchie. Jeho výsledkom bol objav podozrivo vyzerajúcej ľudskej lebky mohutnejšieho vzhľadu, kamenné nástroje, ľudské a zvieracie kosti a údajné zuby z mamuta. Nález okamžite vyvolal obrovský záujem, pretože dovtedy sa také staré pozostatky človeka nenašli v žiadnej jaskyni v Uhorsku. Preto bol v roku 1874 poverený realizáciou revízneho výzkumu mladý geológ Lajos Lóczy, neskôr jeden z najvýznamnejších maďarských geografov a cestovateľov. Jeho závery priniesli dôležité poznatky o existencii osídlenia z viacerých pravekých aj historických fáz. Ľudské pozostatky z viac ako 48 jedincov vniesli do problematiky viac svetla. Od tejto chvíle jaskyňu prekopávali ďalší a ďalší, v snahe objaviť skryté poklady.
Publikácia podáva podrobný prehľad o dejinách výskumu tejto pozoruhodnej krasovej lokality, analýzu nálezov, písomných správ a svedectiev, aby na na konci pomohla odhaliť tajuplné rituály, ktoré sa tu počas takmer 6 000 rokov odohrávali. Početné zvyšky ludí, medené, bronzové a jantárové šperky, keramické zlomky a kamenné nástroje dotvárajú kulisu rituálov, ktoré zahŕňali aj tzv. exkarnáciu, čiže zámerné oddeľovanie svaloviny od kostí ako aj rôzne prejavy pohrebných obradov. Najintenzívnejšia etapa využívania jaskyne je spojená s ľudom lengyelskej kultúry a lievikovitých pohárov v neskorej dobe kamennej-medenej. Najmä posledne menovaná kultúra je spojená s budovaním megalitických pamiatok po celej západnej a severnej Európe. To, ako sa ide megalitizmu odrazili pri využívaní jaskýň, kto boli ľudia, ktorí v neďalekých Starohorských vrchoch ťažili meď a prečo svojich mŕtvych mohli pochovávať do skalnej hrobky sa môže čitateľ dozvedieť na konci celého príbehu. Publikácia, na ktorej pracoval tím popredných odborníkov, je písaná pútavým investigatívnym štýlom, pridržiava sa však dôsledne vedeckých faktov a dostupných prameňov. Okrem materiálovej časti sa dotýka aj rôznych legiend spojenej s touto jaskyňou aj vrchom Mních, na ktorom v praveku vznikla sústava hradísk a údajne tu mal stať aj termplársky kláštor. Kniha sa však dotýka ja mmnohých ďalších otázok liptovskej prehistórie, čím sa stáva dôležitým prameňom nielen k dejinám tohto regionu. Najstaršia kovová plastika vola so zvyškom jarma je dôležitým prameňom do problematiky vynálezu záprahu v dobe medenej, čím sa Liskovská jaskyňa zaraďuje k najdôležitejším európskym jaskynným náleziskám.