Hirax čitateľa nešetrí; stavia ho pred zrkadlo modernej doby, bez servítky pomenúva jej povrchnosť a pýta sa, aký odkaz tu po sebe zanecháme našim deťom. Žena v jeho básňach nie je len múzou, ale stáva sa poéziou samotnou, do ktorej sa muž vteľuje, prežíva s ňou „krátke smrti“ a cez jej podbruško stoluje tú najčistejšiu vesmírnu blaženosť. Autorov Boh tu nie je prísnym sudcom, ale rozjareným stvoriteľom, ktorý do ľudského chaosu s láskou primiešal pištiace detské hlasy, rodinné stromy a vôňu lesa. Riadkami pulzuje živelná, priam zvieracia vášeň a spaľujúci nepokoj, ktorý sa vzápätí poddáva hlbokej pokore, tichu horských štítov a čistému rodičovskému citu.
Každá báseň funguje ako tajný kľúč od vzácnej truhlice, ktorú nosíme v samotnom strede nášho bytia. Táto zbierka je pozvánkou na hostinu, kde sa hriech mení na vieru, bolesť na očistu a každodenný hluk na božské galérie ukryté na dne duše, ktorá miluje prírodu.
Otvorte túto knihu, nechajte sa zviesť jej veršokrivkami a do písmenka navlhnite jej nesmiernou, bodavou nehou.
Zatiaľ tu nie sú žiadne hodnotenia ani komentáre.