Čo si náš jazyk, zvyky a obrady pamätajú – a čo z toho môžeme znovu objaviť? Slovo šťastie kedysi znamenalo
„dobrý podiel“: mať svoju časť spoločného. Platiť pochádza od plátna, ktorým sa kedysi platilo. A zdravý má ten istý
koreň ako drevo. Jazyk v sebe uchováva stopy spôsobu vnímania sveta, na ktorý sme takmer zabudli.
Matej Svorad Sabo tieto stopy sleduje v slovách, ľudových zvykoch, obradoch a rozprávkach a prepája ich s vlastným
príbehom dospievania. Všetko sa začína krkavcom Zoranom, o ktorého sa autor dva roky staral, kým mu
nedaroval slobodu. Cez les a oheň, rodinu a meniacu sa krajinu sa dostávame aj k virtuálnym priestorom, do ktorých
sa dnes schovávame, a k obradom prechodu – od slnovratov po svadby.
Kniha nehľadá oporu vo vymyslených tradíciách ani v prameňoch pochybného pôvodu. Vychádza z osobnej
skúsenosti, zachyteného ľudového podania a doložených zdrojov.
Je o koreňoch, ktoré v nás stále držia, aj o obrode, ktorú dnes potrebuje jednotlivec i spoločnosť. Neudáva smer, rozširuje obzor.
Farebné ilustrácie vytvorila Ivana Szabóová (Art of Aiwa).
Zatiaľ tu nie sú žiadne hodnotenia ani komentáre.