Pán Spencer

Prvý raz sme sa stretli na svadbe, kde za mnou prišiel a pobozkal ma. Druhý raz sa naše stretnutie skončilo obrovskou hádkou, po ktorej som ho vyhodila zo svojho domu. Tretí raz sme si vyšli na dvojité slepé rande.

A dokážete si asi predstaviť moje prekvapenie, keď som pri stole, kde na mňa a moju kamarátku mali čakať dvaja krásavci, uvidela povedomé modré oči!

Ach, ale nie... Bol sarkastický, vtipný a nech sa prepadnem pod čiernu zem, ak to nebol ten najsexy sukničkár, akého som kedy videla!

No a potom mi poslal e-mail s tridsiatimi dôvodmi, prečo by som s ním mala ísť na rande... Čakala som imponujúci a inteligentný zoznam, a tak som sa zvedavo pustila do čítania: prvý dôvod: má biele zuby. druhý dôvod: má rád svoju babičku. tretí dôvod: nosí topánky veľkosti štyridsaťpäť – vraj veľmi dobre viem, čo to znamená...

Ten chlap je úplný idiot! Veď jeho zoznam obsahuje tie najbizarnejšie veci, aké som kedy čítala. Lenže... zároveň aj najvtipnejšie. Smiali sme sa ako blázni... a ešte viac sme sa milovali. Pred všetkým sa dá utiecť... okrem minulosti. A tá jeho nás dobehla.

Divokí a príťažliví sukničkári predsa o slušné dievčatá, ako som ja, nestoja... Alebo žeby predsa?