Dušan Krnáč – Anticomics (pred a po...)

Výstava v Novohradskom múzeu a galérii predstaví prierez tvorby Dušana Krnáča v rôznych výtvarných polohách. Jeho hlavným konceptom je ANTICOMICS, čo sú fragmenty fiktívneho nekonečného komiksu, ako ideový a vizuálny metakoncept. Tvoria ho tri vzájomne previazané, relatívne autonómne koncepty: anticomics, minimalcomics a totalcomics.

Jeho pohľad na život aj vnímanie spoločenských aj medziľudských vzťahov značne ovplyvnil fakt, že vyrástol v prostredí malého mesta na južnom Slovensku – v Lučenci. Jednak jeho slovensko-maďarský pôvod a tiež prostredie, v ktorom žili spolu viaceré jazykové a etnické skupiny, v ňom vyvinul schopnosť vnímať ich rôzne pohľady s pochopením. Krnáč je neustálym pozorovateľom okolitého aj vnútorného sveta, reflektuje na aktuálne javy, anomálie a absurdity ľudskej spoločnosti, či na všeobecný duševný stav človeka v súčasnej dobe.

Komiksová bublina je v autorovej tvorbe permanentným emblematickým motívom, ktorý ho sprevádza cez jeho spomenuté výtvarné koncepty a takmer všetky konceptuálne prejavy či performancie. Vyzýva diváka vnímať komunikáciu, ktorou je pretkaný vonkajší aj vnútorný svet človeka.

V metakoncepte Anticomicsu vnemové orgány – oči, uši, ústa, nos, prsty – ožívajú v podobe ľudských postáv vyjadrujúcich emócie, ktoré sú odrazmi akejsi vnútornej reality človeka. Tieto obrazy prejavujú ambivalenciu racionality a imaginácie, kde racionalitu zastupujú nápisy vytvorené z kvázi rúnových písmen, imagináciu zas obrazy a v nich zašifrované hieroglyfy.

„ANTICOMICS je aj o hľadaní šiesteho zmyslu, o jeho neustálej potrebe. Je to metakoncept, ktorý umožňuje využívať všetky formy a vyjadrovacie prostriedky od kresby po maľbu, koláž, , od objektu po inštaláciu, performanciu, animáciu, fotografiu a multimédiá. A to všetko s veľkou dávkou irónie, hlavne sebairónie.“ (Dušan Krnáč)

V posledných rokoch sa Krnáčova tvorba viacej posunula k ekologickej tematike – namiesto používania/kupovania výtvarných prostriedkov (plátna, farby atď.) autorskou technikou spracúva použité predmety, obaly potravín a rôznych produktov, ktoré produkuje priemyselná výroba a prechádzajú cez konzumenta – človeka, ktorý tak chtiac či nechtiac produkuje stopu – odpad. Tieto stopy sú prítomné všade a sú súčasťou nášho každodenného života. Sú to stopy človeka žijúceho v technicky vyspelej spoločnosti, ktorá však všeobecne stráca kontakt s prírodou. Autor ich vo svojej tvorbe používa ako materiál pre svoje diela – vytvára z nich obrazy, objekty, asambláže – väčšinou ironické odkazy na absurdity dnešnej doby.