Hole, Alpes, Nižné Tatry... To je len časť pomenovaní pre pohorie, ktoré dnes poznáme ako Nízke Tatry. Ale vôbec nie sú nízke, veď ich najvyšší vrch, legendárny Ďumbier, sa týči do nadmorskej výšky 2 046 m. Tiahnu sa v dĺžke takmer sto kilometrov stredom Slovenska, oddeľujú údolia Váhu a Hrona. Sú súčasťou Karpát a majú všetko, čo k takému poriadnemu karpatskému horstvu patrí.
Divoké, hlboké hory odpradávna vyvolávali strach, obavy či nedôveru ľudí, ktorí sa usadili pod nimi. Na vrchy a do ich ľadovcových kotlov umiestňovali nadprirodzené bytosti. Postupne však začali horstvo osídľovať a využívať čoraz viac. Zažívali pritom množstvo dobrodružstiev. Pretože nemali výdobytky modernej civilizácie, svoje príhody, príbehy, fantazijné predstavy, ku ktorým hory prirodzene podnecovali, si po večeroch rozprávali či spievali, pretavili ich do množstva krásnych, úprimných výtvorov ľudovej slovesnosti.
Odkázali nám obrovské množstvo príbehov, smutných i veselých. Takých, aké ponúkol život v horách aj pod nimi. Nachádzame v nich nielen mnoho krásnych miest z pohoria i podhoria, príhod a udalostí, ale aj ľudí, od anonymných obyvateľov podhorských dedín až po historické postavy, akými boli Juro Jánošík, Jakub Surovec či náš najpopulárnejší kráľ Matej Korvín.
Keďže dosiaľ nevyšla samostatná kniha povestí z Nízkych Tatier, pokúsil som sa z tej hlbokej studnice príbehov, ktoré starostlivo uchovávali a ďalej šírili generácie našich predkov, vybrať aspoň zopár. Azda vás budú inšpirovať k tomu, aby ste navštívili Nízke Tatry, možno podnietia vašu fantáziu a predstavivosť, keď nimi budete putovať a spoznávať miesta, na ktorých sa tie príbehy odohrávali.
Zatiaľ tu nie sú žiadne hodnotenia ani komentáre.