HRANICA MEDZI NÁDEJOU A SEBAKLAMOM SLOVENSKÉHO KLASIKA
Nemýlia sa tí, ktorí v básnikovi Miroslavovi Válkovi (1927 – 1991) vidia deziluzívneho analytika ľudskej situácie. Ako analytik preukazoval zmysel nielen pre veci skryté, ale aj pre tie skrývané, ktoré ľudia nechcú ukazovať pred inými. Možno preto, lebo sa to nesluší, ale určite tiež preto, že by tým odhalili svoje zraniteľné miesta. A hoci Válek začínal očarený krásou a duchovnosťou sveta, pribúdajúcimi skúsenosťami sa z ilúzií o láske, dobre či spravodlivosti nedobrovoľne vyliečil...
Ján Gavura
Miroslav Válek (1927 – 1991) vydal básnické zbierky Dotyky (1959), Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965), ku ktorým neskôr pribudla poéma Slovo (1976). Ďalšia Válkova bibliografia odráža paradoxnosť doby a výnimočnosť autorovho postavenia v slovenskej literatúre a kultúre. Jeho tvorba sa stala predmetom početných reedícií a výberov, do ktorých boli doplnené básne z autorových začiatkov (známe tiež ako výber Domáca úloha a cyklus Zápalky), ako aj dva rozsiahle cykly zo záveru básnikovej tvorby (Obrazáreň a Z vody). Aktuálne vydanie v Luxusnej knižnici vychádza z edície Miroslav Válek Básnické dielo (Kalligram – Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava, 2005, ed. Valér Mikula) a Miroslav Válek Domáca úloha (FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2018, ed. Peter Tollarovič).
Zatiaľ tu nie sú žiadne hodnotenia ani komentáre.