Desať poviedok o láske - niekedy prepletenej s bezstarostnou veselosťou, pod ktorú sa podpísala mladosť a neochvejná viera v nádhernú spoločnú budúcnosť, neskôr už s trpkým poznaním konečnosti tohto vzťahu tu, na tomto svete, ale s očakávaním toho, čo príde potom. Zdá sa, že takmer všetko v tejto knihe sa stalo, no nie je jasné, či udalosti prebiehali tak, ako sú zachytené, alebo ako si autor predstavuje, že mohli prebiehať.
V doslove Juraja Šebestu čítame, že ide o autentickú prózu, lebo hranicu medzi prežitým a fikciou sa autorovi podarilo zmazať, a tak nezáleží na tom, ktorá polovica práve prevažuje; kniha je plná citu, humoru, poézie i múdrosti, zasahuje to, čo je nad slovami – srdce a dušu.
Miro Mališ (1963) doteraz publikoval dve zbierky poézie: Budeme si musieť zvyknúť (2006), Samé dobré správy (2016) a Interregnum (2024).
Zatiaľ tu nie sú žiadne hodnotenia ani komentáre.