Studne mútne

Sú ikonickými postavami našej kultúry. Postavili im sochy a pomenovali po nich ulice, majú svoje nespochybniteľné miesto v lexikónoch literatúry aj učebniciach, slovenské moderné umenie sa bez nich nedá predstaviť.

Nová publikácia Petra Gettinga však odkrýva aj iný obraz známych slovenských literátov a prejavy umeleckej kolaborácie s režimom v období vojnového Slovenského štátu. Mapuje a pomenúva aktivity a osudy autorov a ich diel zoči-voči mechanizmom moci a dospieva k zisteniam, o ktorých sa desaťročia mlčí, vrátane podielu samotných umelcov na inštalácii, existencii a podpore režimu porušujúcom elementárne ľudské práva a dopúšťajúcom sa zločinov proti ľudskosti.

Autor sa opiera o vlastný výskum aj zistenia bádateľov, prináša početné citácie z tvorby a dobovej tlače, dokumenty a fotografie, ktoré poukazujú na morálne zlyhania spoločenskej elity. Súčasne si všíma aj prejavy vzdoru, následky nesúhlasu a dotýka sa aj širšieho problému umeleckej kolaborácie s totalitnými režimami v kontexte našich moderných dejín.

Kniha môže vzbudiť nové otázky, rozvíriť vášne, ale aj zohrať očistnú funkciu a rozšíriť poznatky o doteraz zamlčaných či prehliadaných faktoch o slovenských literárnych dejateľoch. Má tak šancu prispieť k potrebnej sebareflexii a odtabuizovaniu kapitol histórie.


Povedali o knihe:
„Autor skúma veľmi citlivú, dôležitú, no zanedbanú tému, ktorá je pre vedomie spoločnosti niekedy veľmi bolestná.“ Ivan Kamenec, historik

„Pravda nebýva príjemná a nositelia takejto pravdy nebývajú oceňovaní. Lenže práve preto si kniha pravdy o kolaborácii slovenských umelcov s autoritatívnym režimom vojnového slovenského štátu zaslúži pozornosť. Za odvahu, s ktorou tú pravdu naplno odhaľuje. Ale aj za precíznosť, s ktorou skúma nielen staré pramenné materiály, ale cez ne aj stále živé ľudské príbehy.“ Peter Darovec, literárny vedec


Autor o knihe:
„Pokiaľ režim na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 chápeme ako totalitný a zločinný, zámerom je poukázať, aký podiel na tomto zločine mali slovenskí literáti, básnici, spisovatelia a publicisti. Isteže, totalita by existovala aj bez ich podpory, avšak treba upozorniť na málo známy – či už neúmyselne alebo zámerne – obchádzaný fakt, že s pomocou šokujúcej časti slovenskej literárnej obce bola táto cesta dláždená oveľa ľahšie, než podnes priznávame. Bola to totiž práve aj kolaborácia tých, ktorí sú stereotypne titulovaní spoločnosťou aj samými sebou ako ‚svedomie národa‘ a ‚studnice našej kultúry‘. Počas dlhých šiestich rokov to však boli studne mútne.“ Peter Getting