Štefan Patrik Kováč
– spisovateľ, učiteľ a duchovný poradca.
Narodil sa 24. februára 1970 do rodiny inžiniera v slnečnom meste Piešťany, v ktorom tvorí i pôsobí. Miestne štátne gymnázium navštevoval v rokoch 1984 až 1988. Tu začína jeho hlboký záujem o literatúru a sám sa púšťa do písania; stal sa členom literárneho krúžku Ivana Krásku. Pre zborník prác študentov ústavu Jar píše prvé verzie svojich poviedok List na kríži (1987), Svedomie (1987) a Izmael (1988). Po maturite pokračoval v rokoch 1988 – 1993 v štúdiu na MFF UK a v období 1993 – 1994 nastúpil na základnú vojenskú službu Následne pracoval v súkromnom sektore na pozícii vedúceho internetového oddelenia. Do manželstva vstúpil v roku 2001. V období 2000 – 2005 študoval na katolíckej teologickej fakulte UK v Bratislave so štátnicou z pedagogiky. Štátne skúšky z anglického a nemeckého jazyka úrovne C1 zložil v Nitre v rokoch 2007 a 2008. Pokračoval postgraduálnym štúdiom teológie, ktoré ukončil v roku 2010 na katedre biblických vied získaním licencie na učenie Náuky Cirkvi (ThLic.). Kandidoval vo voľbách v roku 2020 do Národnej rady SR, lebo sa chcel zúčastniť kultú-rno-etického boja, ktorý sa rozpútal aj o Slovensko. S manželkou Evou majú šesť detí (jedno u Otca). Člen Spolku slovenských spisovateľov (SSS) od r. 2017.
Debutoval poviedkou List na kríži v americkom krajanskom časopise Jednota (Middletown, Pensylvánia) v roku 1994. Predtým (od roku 1990) prispieval najmä do národne orientovanej tlače ako Slovenský národ, Slovenské národné noviny či Kanadský Slovák. Po prvej poviedke nasledovali v Jednote ďalšie: Svedomie (1994), Blázon? (1995), Vášnivý čitateľ (1996) a Cesta vlakom (1997). Poviedka Izmael bola po prvý raz publikovaná na internete v roku 1998 na ser-veri Slovenského virtuálneho kníhkupectva. Nasledoval Starý dlh, ktorý vyšiel po prvýkrát v časopise Nahlas v r. 2000, a poviedky zo života bezdomovcov Čierny blondín (1998) a Odpustenie. Poslednú priniesol časopis Zrno v roku 2001. Zbierku krátkych prozaických útvarov Život nie je ľahký vydal v roku 2017.
V rokoch 2002-2012 redigoval časopis Živý prameň (šéfredaktor), v ktorom reagoval na duchovné potreby danej doby. Slúžil na kresťanskom festivale Camp-Fest ako hlavný poradca v rokoch 2014 a 2015. V r. 2015 podnikol dobrodružnú cestu do východnej Afriky – do Ugandy. Po pozvaní z Nadácie učenia Božieho slova absolvoval púť do Ázie – do moslimského Pakistanu v roku 2016a tretiu do Indie (2019) do štátu Andra Pradeš. Duchovný denník z cesty sa pripravuje. Je autorom dvoch cestopisov: Toto je skutočná Afrika a Život kresťana u moslimov v Ázii.
Zatiaľ tu nie sú žiadne hodnotenia ani komentáre.