Sebaklam

Veľa sa rozprávať s každým, poznať mená všetkých ľudí, cítiť biť srdce blízkeho človeka, rozdávať na chodníku kvety. Tykať si s celým svetom, pohladiť každé zviera, dotýkať sa stebiel trávy a milovať.

Slnko, lebo každé ráno vyjde.

Stretávať sa s dobrými ľuďmi a spievať si.

Každé ráno a celý deň.

Večer sa pozerať na hviezdy a vracať sa domov.

K rodičom a objímať ich.

Presne takto som chcela žiť, keď som mala desať rokov...

A verila som, že toto bude môj život.

Sebaklam.