Kniha nastoľuje neodbytné otázky mieru a spytovania ľudského svedomia. Mária Terézia v Hykischovej historickej trilógii na smrteľnej posteli bilancuje: „Panebože, najmenej sedemdesiattisíc mŕtvych, najmenej stotisíc zmrzačených, to je pol milióna nešťastných rodín, vdov, sirôt... (...) Prečo umreli? Za slobodu? Za Boha? Za rodinu?“ V eseji o románe Vojna a mier (z pohľadu súčasníka) Lev Nikolajevič Tolstoj ústami hlavného hrdinu Bolkonského hovorí: „Ak by sme chceli, aby vojny prestali jestvovať, museli by sme si vymeniť krv v žilách za vodu.“ Dostojevskij sa v knihe Rusko a Európa ... z Denníka spisovateľa na vojnu pozerá s očividnou ambivalenciou, zvažuje na miske váh jej negatíva a pozitíva. Uznávaný rakúsky spisovateľ a antifašista Karl Kraus prostredníctvom postáv svojho dramatického diela s neskrývaným hnusom a sarkazmom odsudzuje prvú svetovú vojnu, zamýšľa sa nad tým, ako sa mohli až do takej hĺbky vyprázdniť srdcia ľudí, prirovnáva to k posledným dňom ľudstva. Michel Houellebecq (esej o jeho dystopických románoch) konštatuje: „Táto Európa, ktorá bola vrcholom ľudskej civilizácie, spáchala vskutku samovraždu v priebehu niekoľkých desiatok rokov. (...)Už nikto nemá chuť kupovať noviny či sledovať televíziu. A preto si tlač v ostatnom období, akoby natruc, uzurpovala nenávistnú moc škodiť – noviny teraz bez váhania dokázali ničiť životy...”
Zatiaľ tu nie sú žiadne hodnotenia ani komentáre.