Hľa, človek!

Básnická zbierka Jaroslava Čierneho Hľa, človek! je filozofickou výpoveďou autora, v centre ktorej je tento raz človek ako filozoficko-morálna entita – jeho vnútorné prežívanie sveta a vnímanie ľudského okolia. Zbierka sa začína úvodnou rovnomennou básňou, v ktorej autor podáva komplexné chápanie človeka a jeho vlastností, a zároveň v nej načrtáva témy nasledujúcich básní. Ich názvy sú koncipované formou prídavných mien, ktorých zámerom je odpovedať na úvodnú otázku obsiahnutú ako v názve knihy, tak aj v úvodnej básni: aký človek vlastne je.
Samotné odpovede už poskytuje obsah konkrétnych básní. Tie sú radené logicky a chronologicky, a to od narodenia človeka, ktorý potrebuje a prijíma lásku, cez človeka ľúbiaceho, človeka darujúceho život až po človeka stretávajúceho sa s rôznymi životnými situáciami, ktoré v ňom vyvolávajú isté emócie, cez ktoré sa stáva nejakým (vášnivým, prekvapeným, sklamaným, bezmocným,...). Zbierka je ukončená básňou Pokorný, ktorá prezentuje autorov pohľad na to, kam život a emócie človeka spejú: k pokore a vyrovnanosti.
Hľa, človek! je peknou úvahou, ktorá odkrýva autorovo filozoficko-eticko-morálne nazeranie na človeka ako jedinečnú bytosť, úvahou čisto antropologickou, presiaknutou však hlbokým emocionálnym vzťahom k samotnej ľudskej bytosti i k ľudskému okoliu, v ktorej sa jeho lyrický subjekt nachádza.